Ako sa dostať zo srdca Banskej Bystrice do Slovenskej Ľupče ? jednoducho. Popri Hrone. Ale vydajme sa na našu dnešnú cestu. Cesta patrí k rodinným, jednoduchým a bez väčšej námahy. Môže slúžiť aj ako úvodná na našu dlhšiu trasu do regiónu. Alebo ako koncová, vraciame sa z cyklotúry touto cestou domov. Cyklocestu som začal z vlakového nástupišta, kde nájdete aj vekľý cyklostojan, cyklostojan zamykateľný, cyklomapu a cykloservisný stojan.
Cyklostojan, cyklo uzamykatelny stojan, servisny box na opravu (e)biku
Vyrážame popri nákupnom centre. Popri benzínovej pumpe prechádzame podjazdom alebo cez prechod pre chodcov. A napojíme sa už na budúcu existujúcu trasu (v čase písania 2.6.2020 tohoto článku je vo výstavbe). Tu sa už krásne môžeme kochať brehom Hrona. Asi celá trasa bude asfaltová. Takže prepodklám, že to bude super pre každý druh (e)biku. Zo skúseností tam však bude určite veľa korčuliarov a aj rodinami s kočíkmi. My však ideme iba popri rozostavanej stavbe a to asfaltovou cestou.
Prichádzame popri fabrikách z minulého storočia. Smrečina dakedy skvost Banskej Bystrice. Dnes schátraná budova – možno by to bolo krásne ju obnoviť na niečo pop artové. A míňame ďalšie fabriky. Už ale existujúce. Po troch kilometroch budeme križovať Hron. Využívame na to starý hrdzavý most pre peších. Stúpacia lávka je veľmi dobrá. Ebike vytlačíme v pohode, pre silnejších a odvážnejších aj vypedálujeme.
Napájame sa na existujúcu asfaltovú cyklocestu červenú cyklomagistrálu. Je to hlavná tepna Horehoronia. V podstate pôjdeme už len po nej až do Slovenskej Ľupče. Aj keď si urobíme odbočku na „zabudnuté mŕtve rameno Hrona“. Cesta do Šálkovej ubehne ako voda. Cestou sa nám otvorí panoráma Nízkych Tatier. Pekne vidno Podkonické Pleše, Kozí Chrbát, Prašivú a pod nimi sa krčí priemyselný park Šálková.
Starý most cez rieku Hron pre peších aj cyklistov
Víta nás Šálková. Táto dedina mala byť aj samostaná. Ale nikdy sa nedokázala odčleniť od mesta Banská Bystrica. To čo sa podarilo dedinám Kynceľová či Nemce sa Šálkovej nepodarilo. Možno pre ekonomické záumy mesta (na jej území leží skládka odpadov…), možno pre iné dôvody. Rázcestie nás vedie po asfaltovej ceste priamo popri ramene Hrona. Zaujala ma vodná priehrada na Hrone. Veľa emócií vzbudzujúca stavba o ktorej význame sa dá dlho diskutovať v miestnej krčme v centre Šálkovej. My ju ale míňame, veď sme prešli iba 6,5 kilometra.
Je to výborné zastavenie ale skôr na cestu späť. Alebo zastávka pre vodákov. Mierime k mŕtvemu ramenu Hrona. Nepokračujeme doprava ako nás vedie červená cyklotrasa ale ideme rovno. Ako by v Blave povedali „ideme na hrádzu“ 😎🤘 Poľnou cestou sa dostanete po kilometri k mŕtvemu ramenu Hrona. Je to raj pre rybárov. Cyklistov tam nemajú radi, upozornia vás na to dve značky. Ale neodolal som, vošiel som do krásneho areálu. Ebike som zaparkoval pri vstupe, ako značka káže. Oáza pokoja, kľudu. Škoda, že nepredávajú pivko či kofolku. Alebo aj ryba na grile by bola úplne fajn. Veď miestna „budova“ to ponúka.
Mŕtve rameno Hrona pri Šálkovej, oddychová lavička.
Nikto ma síce nevyhodil. Ale čas bou prísť a čas je odísť, ako hovorieva moja starká. Idem spať. Poľnou cestou tento raz v miernom stúpaní. Znovu sa napájam na červenú cyklotrasu. Tento raz polnou cestou z miernym stúpaním a klesaním. Cez horičku u výseky. A hore a dole. V letnom úmornom teple je to úplná fajnota. Oddychová trasa pre každého bez rozdielu veku. Po 10 kilometroch prichádzame na asfaltovú zvážnicu do Slovenskej Ľupče. A už len smer zmrzlina a šup k nám do Mníchovho dvora.
Relive trasy
